Aktuálny minireport – Zochova chata

V skratke: Ochotní vlekári, v stredisku je málo ľudí, je ideálne na učenie sa malých detí. Za parkovisko neplatíte. Čo dodať – ideálne miesto, kde stráviť víkend.

Je nedeľa ráno. Naša päťčlenná rodina v zložení mama, tato, skoro 6-ročné dvojičky (Bobáci Peťka a Tomáško) a skoro 3-ročná Renča špekuluje, čo s načatým dňom. Voľba padla na lyže. Veď sme už dávno neboli – naposledy včera na Babe.

Zmenili sme destináciu a rozhodli sme sa otestovať Zošku. Mali sme dobré referencie –  vraj je to výborné stredisko na výučbu malých detí.

Totálne ľadový prístup k vlekom

Dorazili sme zavčasu, okolo pol dvanástej. Mňa osobne trochu prekvapil prístup k vlekom. Vlečúc za sebou dve deti, lyžiarky, lyže a palice pre minimálne troch členov rodiny som chvíľu mala pocit, že sa niekde stala chyba. Že mi chýbajú buď mačky, alebo korčule. Prístup bol totiž totálne zľadovatelý. Ešte, že deti mali helmy na hlavách, odniesli si to iba kolená a lakte.

Na samotnom svahu nás privítalo množstvo ľudí, ktorí mali podobný nápad ako my. Výučba začala fiaskom – Bobáci vytiahli lopáre a oznámili, že oni lyžovali včera a dnes sa budú sánkovať. Renči sme kúpili lístok na pás (5 Eur na dve hodiny). Tá sa tam vzápätí vzpriečila – vyložila si totiž jednu nohu na nepohyblivú časť pásu. Nasledoval hurónsky rev a odmietanie poslušnosti. Našťastie podobných prípadov tam bolo viac.

Ani cez víkend si na Zoške v rade nepostojíte

Napriek katastrofálnemu začiatku sme dopadli výborne. Bobáci zmenili názor  po tom, čo s lopármi skoro vleteli do nezamrznutého jazera. Nabehli na lyže, kúpili sme im detský dvojhodinový lístok za 5 EUR a lyžovali úplne sami na jedinom strmšom kopci, ktorý sa na Zoške nachádza. Na „veľkáčskej“ pome nebol dokonca žiaden rad. V ruksaku som objavila gumové cukríky, ktoré zabrali ako jediná fungujúca páka na našu mlsnú Renču. Za dve hodiny jazdila sama na páse, aj dole kopcom. Za úspešný pluh – gumený medvedík. Že ma to nenapadlo skôr!  Lyžovačku sme zakončili v príjemnom prostredí reštaurácie na parkovisku. Bola som tak nadšená, že som sa rozhodla obetovať ďalší sáčik cukríkov a doraziť v pondelok znova.

Situácia sa na druhý deň dramaticky zmenila. Cez noc nasnežilo 15 čísel snehu. Prístup na svah bol tentokrát bezproblémový – po ľade ani stopy. Na pás sme mohli ihneď zabudnúť – čerstvý sneh sa zúfalo lepil. Nevadí, investujem do dospeláckeho dvojhodinového lístku (7 EUR) a naučím Renču jazdiť na malej pome. To bol môj plán. Nevyšiel – poma je vyťahovacia a strašne trhá. Tak sme jazdili štýlom „dieťa na nohe“, v našom podaní „dieťa vo vzduchu“, „dieťa – nohy v pravom uhle“ a  „matka funí a nadáva“. Dali sme asi 10 jázd. Na moje obrovské potešenie Renča zvládala svah zjazdiť úplne sama, aj keď lietadlo ukazovala zásadne naopak.

Poučenie na záver

Čo je poučenie pre pospolitý ľud? Zoška je ideálny svah pre malé deti. Je tam pás, lano, malá vysúvacia poma a normálna poma. Svah je v ľavej časti strmší, v strede je pomerne dlhý a ľahký. Úplne vpravo je ideálny terén pre najmenšie deti. Personál je veľmi ochotný- nemajú problém dieťa nasadiť aj trikrát po sebe, keď spadne. Ceny sú prijateľné, aj keď platia aj tí najmenší. Ľudí  je cez víkend  veľa, ale keď si to načasujete ako my (jazdili sme v čase obeda), tak sa to dá. Pomerne plno je aj cez týždeň, prebiehajú tu školské aj skôlkarske lyžiarske kurzy. Za parkovisko neplatíte. Čo dodať – ideálne miesto, kde stráviť víkend.

Prečítajte si tiež aktuálny report z Pezinskej Baby