STREDISKÁ

St. Anton am Arlberg – nekonečný biely sen

20. február, deň, ktorého sme sa nevedeli dočkať. Čakalo nás túžobne očakávaných 8 dní v stredisku St. Anton am Arlberg. St. Anton je považovaný za päťhviezdičkové lyžiarske stredisko s celosvetovo zvučným menom. Niektoré lyžiarske časopisy ho radia medzi top 10 lyžiarskych stredísk na svete. Znalci o ňom hovoria ako o absolútnej špičke lyžovania, kolíske rakúskeho lyžovania alebo mieste, kde sa lyžuje od roku 1901 a preteká od roku 1928.

St. Anton bol usporiadateľom majstrovstiev sveta v alpskom lyžovaní v r. 2001. Vysoká nadmorská výška garantuje ideálne snehové podmienky s predĺženou zimnou sezónou, k dispozícii sú dokonalo pripravované zjazdové trate, množstvo voľného terénu „freeridov“,  moderné a pohodlné prepravné zariadenia spomedzi ktorých sa vyníma Galzigbahn s fascinujúcou priehľadnou budovou, skibusy jazdiace do druhej hodiny rannej v častých časových intervaloch, lákajúci wellnes, množstvo reštaurácií, luxusných diskoték a ďalšie druhy zábavy. To sú fakty, ktoré nás nalákali stráviť lyžovačku v tomto lyžiarskom stredisku. Či už boli pravdivé alebo nie sa dozviete z nasledujúcich riadkov.

Skibusy jazdia do druhej v noci

Tak pekne po poriadku. Trasa BB – Linz – Salzburg- Innsbruck – Imst – Landeck – diaľničný zjazd na Arlberg, St. Anton.

Od Innsbrucku tiahnuce sa zasnežené slnkom zaliate štíty tvorili atmosféru pani zimy, ktorú sme pri odchode zo Slovenska v hustom daždi vôbec nepociťovali. Blížiac sa k stredisku sme prešli množstvom moderných tunelov, z ktorých nás pri výjazde privítalo čoraz krajšie prekvapenie v podobe nádherných majestátnych končiarov. 

A konečneeee! Po dlhej ceste nás čakalo (doposiaľ ako vždy) milé privítanie domácich v našom apartmánovom dome v dedinke učupenej vo vysokých horách. Síce sme bývali dva kilometre od centra, čo nebol problém, zastávka  bola rovno pri našom apartmáne a bolo ich naozaj na každom kroku. Miestni šoféri ochotne poradili a nemali problém zastaviť nestíhajúcim lyžiarom, či prechádzajúcim sa. S ochotou šoférov sme sa stretli nielen tu ale aj v iných rakúskych lyžiarskych strediskách. Tiež platí, že skibusy jazdia do druhej do rána, ale zhruba od 19. hodiny sa platí 3.50 eur/osoba.

270 kilometrov zjazdoviek a 10 kilometrové zjazdy

V St. Antone máte k dispozícii 276 km zjazdoviek a 180 km freeridového terénu. Zjazdovky sú s rôznymi náročnosťami. Prídu si tu na svoje lyžiari obľubujúci náročnejšie aj menej náročnejšie trate. Nachádza sa tu množstvo dlhých tratí takže lyzovačka naozaj stojí za to.  Aj niektoré červené „pisty“ dajú zabrať. Medzi naše najkrajšie zážitky patrí zjazd z Vallugy (medzistanica) s dĺžkou 10,5 km priamo do St. Antonu. Ťažko sa to opisuje, treba to zažiť… jednoducho ako v rozprávke… množstvo bielej perinky, vetrom vytvorené „snehové duny“, slniečko na bezoblačnej oblohe a o zážitok je postarané.

Mínus dávame upravenosti zjazdoviek, čo by malo byť pre top stredisko základom. Keď sme sa ale vyviezli na druhú stranu St. Antonu – Rendl trate boli výborné. Pre priaznivcov freestylu je vytvorený snowpark. Na obidvoch stranách sú výhľady -  skutočná pastva pre oči, nádherné scenérie (doposiaľ najkrajšie, čo sme doteraz v rakúskych alpách videli). Milovníkom voľného terénu odkazujem, aby St. Anton neobišli, nájdete si tu svoj kúsok Raja na zemi.  Určite si prídete na svoje, lyžovať sa dá naozaj všade.

Treba zavítať aj na Lech

Arlberské pohorie tvoria dedinky Lech, Zurs, St. Anton,St. Christoph a Stuben. Nie sú vzájomne prepojené St. Anton – St. Christoph a Lech – Zurs. Nevideli sme to ako problém, je to vyvážené autobusovou dopravou. Jeden deň sme strávili v lyžiarskom stredisku Lech. Má úplne iný charakter ako St. Anton, vládne tam kľudná, rodinná atmosféra. Ale na týždennej lyžovačke by ste sa tu (aspoň my) nudili. Trate sú menej náročné, ale neľutujeme, veď skúsiť treba všetko a prispelo to k ďalšiemu pekne strávenému dňu.

Na svahoch nie je núdza o reštauračné zariadenia s dostatkom miest na sedenie a s tradičným rakúskym výberom: pommes frites, wurstl, bolognese, pizza, rôzne polievky, hamburgery, schnitzel a atď. Pohrdnúť sa nedá ani nápojovým lístkom…7 flying hirsch, bitte :))))) Pripravte si plné peňaženky, ak ste sa popri lyžovaní vybrali aj za zábavou. Ceny sú v stredisku dosť vysoké, najmä čo sa týka nápojov. Ceny zvyšujú solventní návštevníci zo Švajčiarska, Británie, USA. Tých tam bolo veľa. St. Anton je naozaj známy aj vo svete.

Za prácou sem chodí veľa Švédov, ktorí tu majú dokonca diskotéku so „swedish house music“. 

Zábava a apreski

Diskoték je v St. Antone veľa. Neboli luxusné, aspoň tie čo sme navštívili my. Nočný život funguje do šiestej hodiny rannej, takže noci sú tu dlhšie ako dni :))). Naša partia sa vždy veľmi teší na aprés ski, ktorým je Rakúsko známe. K najznámejším v St. Antone patrí Mooserwirt, býva preplnený no ľudia sa tu bavia. Pozor pri odchode, podnik je na miernom kopci. Neverili by ste, aký je problém zapnúť sa do lyží pre mnohých návštevníkov. Lyžiarov naviguje správnym smerom tzv. svahová polícia. Pili ste…??? …Nieeeeeeeeee, no dobre jedno pivo!!!! Nerobia problémy, pokiaľ ich nerobíte vy a tvárite sa čo najtriezvejšie. Boli sme aj v aprés ski v centre mesta, kde bolo okrem nás asi 6 ľudí s čím sme sa ešte v hlavnej sezóne nestretli. Funguje to tu asi tak, že sú podniky, ktoré tu majú svoje meno a tam sa to všetko koncentruje.

V aprés ski to fungovalo systémom, že ľudia posedeli pri pivku, vínku a postupne sa to vyprázdňovalo aj napriek mladej klientele. Chýbala nám atmosféra, keď sa na Robbieho Williamsa – Angels rozdávajú prskavky a celé aprés ski spieva známe „šlágre“. Ale určite sa dá aj napriek tomu zabaviť so správnou partiou známych. Akoby sa to všetko vytrácalo vplyvom medzinárodných návštevníkov, ktorým chcú ponúknuť čo najviac, veď kto už v Amerike tancuje na Dj Otzi. Viete ako sa hovorí: „sto ľudí sto chutí“.

St. Anton nenavštevuje veľa Slovákov, Čechov kvôli vzdialenosti, ale stojí za to sa sem vybrať. Nedá mi nespomenúť výhľad z Vallugygipfel 2811 m. n. m. vďaka ktorému pochopíte, prečo je to nekonečný biely sen.

Zažili sme krásnych osem dní plných relaxu, slnečného počasia, zábavy.  A teraz už len zase rok čakať na ďalšiu lyžiarsku akciu v Ischgli. Auf Wiedersehen. S pozdravom partia z Brusna a Lučatína na Slovensku.

Súvisiace články:

  1. Vychytávky redakcie – paličky na pálenku, nekonečný svah a svetrík pre foťák
Aký je Váš názor?
Peter Hrasko says:

na tyzden

Matus says:

Chodite na tyzden, alebo dlhsie?

Peter Hrasko says:

Boli sme aj v piccadilly ale bol tam strasny natresk nedalo sa tam ani pohnut. Ja kazdy rok menim stredisko ale budeme blizko ideme do Ischglu :)

Matus says:

Cauko, ja chodim do St Anton kazdy rok, byvam v griabli co je hned pri mooserwirte :) mal si ist na disko do piccadilly, nedaleko mas aj dalsie luxusne stredisko ischgl. Ides tam aj tento rok?