STREDISKÁ

Reportáž zo Stuhlecku: málo ľudí, veľa snehu

Ak plánujete ísť tento rok lyžovať do rakúskeho strediska Stuhleck, ktoré je vzdialené 160 kilometrov od Bratislavy, prečítajte si reportáž, ako tam bolo uplynulý víkend. Na vrchole stojí nová reštaurácia, v stredisku boli parádne podmienky, veľa snehu, upravené zjazdovky a málo ľudí. Lístky oproti vlaňajšku zdraželi a nefunguje tiež vláčik do strediska.

Na tohtoročné otvorenie sezóny na Stuhlecku sme vyrazili v zostave dvaja snowboardisti (Palo, Andrej) a jeden lyžiar – paličkár (Marek).

Kvôli silnému sneženiu sme mali v pláne vyrážať z Bratislavy o 6:30. Počítali sme s dvoma hodinami jazdy, aby sme bez stresu stihli prvú jazdu. Pol hodinu pred mojim plánovaným budíkom ma zobudil Palo (nie len mňa, ale aj manželku) s tým, aby som mu zobral jednu rukavicu, keďže svoju niekde stratil. Ako neskôr vysvitlo, Palo sa natoľko premotivoval, že si nastavil budík o hodinu skôr ako mal a preto stepoval už o 5:30 pripravený na cestu.

Keďže Mareka už nejaký ten rok poznám, viem, že jeho prístup nie je ani zďaleka taký zodpovedný. Volám mu preto pre istotu o 6:00, či je všetko v poriadku. Nedvíha. Keďže aj on ma pozná, predpokladám, že ma chce len stresovať, aby som si myslel, že zaspal. O 6:05 stále nedvíha. Na ďalší telefonát o 6:10 odpovedá značne rozospatý hlas: „a kurva …“. Takto dopadne človek, ktorý bol do tretej hore.

Aj na diaľnici sa dá zablúdiť

Po úspešnom nalodení s miernym oneskorením vyrážame do 160km vzdialeného strediska Stuhleck. Sem, predpokladám, zavítal už každý návštevník tejto stránky. Celú cestu snezí, jazda v ľavom pruhu je sprevádzaná neustálym blikaním kontrolky ESP. Marek tradične zapína teleport do strediska (zaspí 7 minút po štarte a budí sa vždy až na parkovisku strediska).

Ak si myslíte, že sa po ceste na Stuhleck nedá zablúdiť, mýlite sa. Stačí len prepásť odbočku na Graz a pokračovať na Linz. V tomto počasí nám nefungovali ani dve GPS navigácie.

Prvý freeride sezóny a relatívne málo áut


Na parkovisko dorážame 9:08 a sme celkom prekvapení relatívne malým počtom áut. Je to spôsobené zrejme počasím. Je oblačno, sneží (tak ako celý deň), dole -2 stupne, hore asi -8 stupňov. Pred pokladňou vyberáme dva skipassy, Marek sa rozhodol šetriť, vzal si šlapacie lyže, namontoval pásy. Nerozumieme, ale akceptujeme.

Z údolnej stanice ideme štvorsedačkou, šestkou a ďalšou šestkou a sme úplne hore vo výške 1774 metrov. Snehu je relatívne dosť, na zjazdovke úplná krása, mimo nej cca 30-40 cm, čiže tiež bez problémov. Môj prvý tohtoročný „wannabe freeride“ začíname z ľavej strany Steinbachalmbahn, kde sa dá na miestne pomery celkom slušne zajazdiť medzi stromami.

Problém je ten, že v hornej  časti je sneh úplne vyfúkaný až na trávu a kamene, čiže nedá sa nabrať rýchlosť a začína sa trápenie. O nejakej plynulosti jazdy ťažko hovoriť, krátke úseky sa striedajú so snahou postaviť sa po páde, prípadne nejako nabrať rýchlosť aby sme vôbec vyšli späť na zjazdovku. Počas troch pokusov sa vyskytli aj svetlejšie momenty ale celkovo kvôli nemožnosti nabrať rýchlosť tento spot opúšťame.

Je mínus desať, tak sa zahráme na baywatch

Postupom času hore vietor silnie, viditeľnosť sa zmenšuje asi na 15 metrov, stále sneží. Preto sa rozhodujeme ísť na chatu Alois Guntherhaus, ktorá je asi päť minút cesty z hornej stanice lanovky. V takom vetre sa ale veľmi ťažko postupuje, teplota klesá hlboko pod bod mrazu. V tom nám však s Palom skrsne výborný nápad vyzliecť sa len do tričiek a spraviť fotku. Mrzne až praští, vietor je taký veľký, že je ťažké sa udržať v rovnováhe, ale za tú fotku to predsa stojí. Z okna chaty na nás musia pozerať ako na trotlov, keď sa v tomto počasí vyzliekame a fotíme. Foťáku však za moment kvôli zime vypne baterka a je po paráde.

Dôsledky celosvetovej finančnej krízy je badať aj v Rakúsku. Na chatu smeruje veľa ľudí, ktorí chcú ušetriť na permici a preto šliapu hore na chatu popod lanovkou, na nohách majú hrubšie bežky. Namiesto širokých gatí sú to iba komické priliehavé elasťáky…

Ľudí je málo, zjazdovky sú vzorne upravené

Na chate nás obslúži slovensky hovoriaci čašník, dávame pivko a schnaps, voláme šlapajúcemu Marekovi, či sa nepridá. Nepridá, lebo nevie, kde je. Nemal šetriť na permici. Vonku sa všetci čerti ženia, preto schádzame dole a skúšame viac-menej všetky zjazdovky v stredisku. Neprekvapuje nás, že sú všetky vzorne upravené, veď ľudí je málo, žiadne bizóny (bizóny – mnoho lyžiarov po kope).

Neskôr ideme navštíviť aj novootvorenú reštauráciu s podivným názvom W11. Štýlom pripomína iné reštaurácie vo väčších strediskách, čiže panoramatický výhľad (v našom prípade kvôli počasiu výhľad asi 15 metrov), miesto pre cca 150 hladných a smädných hostí, terasa na posedenie v dobrom počasí a dostatočne nadimenzované toalety.

Celkovo sa tento náš malý výlet dá opísať ako dobrý začiatok tohtoročnej sezóny, snehu dostatok, zjazdovky boli výborne upravené, mimo nich sa lyžovať dalo tiež, jedlo v reštike parádne. Už nám ostalo iba sa nalodiť, zbaliť, (Marek teleport) a cca o dve hodiny sme všetci doma.

Fakty o stredisku:

  • Vzdialenosť od Bratislavy:160 km
  • Najvyšší bod: 1783mnm
  • Zjazdoviek celkovo: 24km
  • Cena celodenného skipassu: EUR 35,5
  • Doprava: Autom, alebo autobusom firmy Blaguss

Súvisiace články:

  1. Aktuálny minireport zo Stuhlecku – krásne slniečko a inverzia
  2. Otvorenie sezóny na Chopku juhu: ľadový svah prakticky bez ľudí
  3. Reportáž zo slovinského strediska Krvavec (lyžovanie v Slovinsku, časť 3.)
  4. Reportáž z víkendového Mölltaleru a Hochsteinu
  5. Reportáž a novinky tohtoročnej sezóny na ľadovci Stubai
Aký je Váš názor?
Andrej Kovacik says:

No tak tu info o buse blaguss spomenul Peto,takze dakovat treba jemu :) Povodne som o tom nevedel a az po jeho komente sa to pridalo do clanku..

Speeder says:

serus andrej.. diky ti moc za skvelu reportaz a este viac ti dakujem za info ohladom: Doprava: Autom, alebo autobusom firmy Blaguss
…to fakt ze vaaav, chodili sme do AT s Veolia transport nitra ale iba do Zaubergu, inak aj nitrabus.sk tam organizuje zajazdy (dufam ze nevadi ze robim reklamu firmam, ale hlavny ciel je informovat nadsencov tohto brutalneho zimneho sportu o tom ako sa da dopravit do stredisk, ked nie vsetci sa tam mozme vybrat autom) ale dlho sme hladali niekoho kto vypravuje skibusy aj do stuhlecku…

paraaada diky ti moc za infosku a vela najazdenych km bez nehody prajeeeem ;-)

Igor Plavka says:

Netusim. Ale zo skusenosti viem, ze slovenski instruktori chodia do vzdialenejsich stredisk. Mozem sa vsak mylit. Kebyze som manazer strediska 100% nejakych zamestnam, sak pomaly inak ako po slovensky sa na stuhlecku nehovori.

Zuza says:

Mate skusenosti s lyziarskou skolou? Su tam aj slovensky hovoriaci instruktori?

Igor Plavka says:

hehe to je celkom dobre, ze ho nepustil turniket. To jakoze maju automaticke rozoznavanie fajsu? fuu, mal byt drsnak a vyboxovat si to.

Koki says:

Neviete ako je to s celodenneho skipassu na obed dalsim lyziarom? Na stranke ma Stuhleck napisane toto: “Všetky uvedené skikarty s výnimkou bodových kariet sú vztiahnuté k osobám a sú neprenosné!
Prosíme, vezmite na vedomie, že podľa tarifných ustanovení používame na našich turniketoch pre kontrolu kariet kamery.”
Sestrinmu kamosovi sa minuly rok stalo to, ze si takto skipass kupil z druhej ruky a turniket ho nepustil…
Ma niekto skusenosti alebo viac info?

peto says:

mala uprava clanku o doprave. Zaradil by som autobus (blaguss) a dal prec priamy vlak, ktory uz nepremava.
A suhlasim s nazorom o cene skipasu, zda sa mi vysoka (oproti minulemu roku zdrazili).

Martin Woska says:

Tiez sme boli v ten den. 8:40 na vleku a panensky hlboky prasan pod nami. Bolo SUPER! Freeride kade tade, mega dobry sneh a velka biela zamrznuta brada :-)
Definitivne najlepsi den na Stuhlecku zatial.

matus says:

stredisko fajn, ale uz nevedia co maju pytat za skipasy

ISPO MUNICH 2017