Päť vecí bez ktorých sa nezaobišlo lyžovanie pred 20 rokmi

15. februára 2011

Pamätáte sa, kde ste strávili lyžovačku tesne po revolúcii? Je rok 1990, prvýkrát ste navštívili „buržoázny západ“. Tí šťastnejší tu už vtedy boli lyžovať. Prečítajte si, bez akých vecí ste sa v tom období nemohli zaobísť.

Pamätáte sa, kde ste strávili lyžovačku tesne po revolúcii? Je rok 1990, prvýkrát ste navštívili „buržoázny západ“. Tí šťastnejší tu už vtedy boli lyžovať. Prečítajte si, bez akých vecí ste sa v tom období nemohli zaobísť.

Móda: šušťáky nahrádzajú šponovky.

Šponovky, ktoré boli v móde v predchádzajúcom desaťročí teraz masívne ustupujú. Každý chce mať svoje šušťáky a overaly. Najlepšie ružové, svetlomodré, žlté, v akých sa lyžuje na západe.

V prvých lyžiarskych filmoch jazdci stvárajú aj nemožné kúsky, skáču vyrovnaní ako osika vertikálne obraty o 720-stupňov a hýria pritom všetkými farbami. Toto je doba, keď pankáč Glen Plake s polmetrovým čírom prechádza na dvojmetrových lyžiach s nohami a kolenami extrémne blízko pri sebe bubnami posiate svahy. Extrémne lyžovanie v tejto dobe znamená šialenú jazdu dole kopcom na tenkých špáratkách. Nohy sú zviazané a špáratká sa lámu na bubnoch.

Vleky: Tatrapoma dobýva východný blok

V niektorých amerických strediskách zotrvali staré neopolstrované sedačky dodnes. Pri nasadaní vám idú vylomiť nohy v kolenách a vy si spomínate, čím všetkým museli prejsť vaši lyžovania chtiví predkovia.

U nás v tejto dobe vládnu pomy. Éra sedačiek z päťdesiatych až sedemdesiatych rokov stále pretrváva (Chopok, Vrátna a ďalšie). Legendárna kežmarská firma Tatrapoma začala v licencii (ako inak, všetko dobré u nás sa vyrábalo v licencii) dodávať vleky do celého východného bloku. Do deväťdesiatych rokov sa v Kežmarku vyrobilo viac ako šesťsto vlekov, ktoré v mnohých strediskách stoja dodnes. Okrem územia bývalého Československa dnes stoja pomy v Rusku, Číne, Turecku, Poľsku, Maďarsku, Litve, Lotyšsku a ďalších krajinách.

Rady: top strediská iba s hodinovým státím

Bez radov na vlek sa lyžovani epred 20 rokmi nezaobišlo. Takmer pravidelne ste tak mohli vidieť rozdelenú rodinu na lyžiarov a nelyžiarov. Zatiaľčo lyžiari sa lyžovali, ich rodinní príslušníci im vystáli miesto v rade. Sem sa po zlyžovaní svahu vďačne zaradili. V rade na pomu ste tak mohli vidieť viacej ľudí v obyčajných vibramkách a šušťákovej bundičke, ako lyžiarov.

K vystátiu miestu v rade sa pridal ešte jeden jav – masívne predbiehanie sa miestnych vlekárov, malých pretekárov, alebo kamarátov vlekárov, či miestnych bývalých komunistických funkcionárov. Totiž, na začiatku 90-tych rokov, strediská neboli v súkromných rukách. Vlastnili ich telovýchovné jednoty, alebo železnice. Okrem nulových investícii tak určitá privilegovaná vrstva ľudí nemusela vystáť radu a točila sa na niekoľkostometrovej pome stále dookola. Ostatní, samozrejme, stáli o to viac.

Lyže: výška postavy plus 20 centimetrov

Čím lepší lyžiar, tým viac centimetrov k výške postavy majú mať lyže. Ako spomenul Ingemar Stenmark v rozhovore pre Snowmagazín: „Lyžoval som na 205 centimetrových slalomkách a 210 centimetrových obráčkach.“ Dlhé úzke lyže sú jednoducho v móde, tak isto, ako twintipy alebo široké freeridové lyže dnes. Skúsenosti lyžiarov sa merajú lyžami a naopak. Ak chce byť niekto v očiach iných dobrý lyžiar, musí si kúpiť šialene dlhé lyže.

V Československu boli v móde začiatkom 90-tych rokov staré dobré lyže Sulov. Slovenská značka vyrábala v licencii mnohé svetové lyže. Popri iných postkomunistických značkách (vinea, kofola, atď.) Sulov prežil dodnes. Slovenskú licenciu kúpila česká firma Truly, ktorá pod značkou Sulov dodáva do hypermarketov lacnejšie športové náčinie. Sulov sa predstavil na brnenskom veľtrhu Sportlife 2009 a odvtedy si buduje svoje postavenie ako stredne drahá značka. Nevyrába však lyže, ale ľadové a kolieskové korčule, kolobežky, chrániče a prilby a tiež golfové potreby.

Ako sa za 20 rokov zmenilo lyžovanie?

Okrem vyššie spomenutých detailov je toho veľa. Zmenila sa technika jazdy, výuka, zmenilo sa oblečenie, lyže, okuliare, prístup lyžiarov, úprava svahov. Prakticky každý detail v živote lyžiara za 20-rokov prešiel viac či menej inováciami. Na svahy sa neprepravujeme škodovkami, ako v minulosti a zďaleka nám cesta do Vrátnej, či na Oravu nezaberie celodenný výlet. Pamätám sa, ako sme chodili na sústredenia na Kysuce s tým, že ráno o ôsmej odchod, príchod bol pred večerou, v noci. Cestu často krát zavial sneh, išlo sa iba podľa palíc. Dnes tieto nostalgické výjazdy za snehom, keď počas cesty dvakrát vyvrela voda na škodovke a baterka každodenne zamŕzala nahradili diaľnice (aspoň sčasti:) a dvojhodinová cesta do Vrátnej, trojhodinová do Demänovskej doliny či na Chopok juh a Srdiečko.

Nezmenil sa iba princ Charles. Jeho outfit pretrval celé dve dekády. Je živým pamätníkom na časy, keď sme za lyžovaním prekonávali veľké bariéry. Zato lyžoval celý národ a prázdniny strávené na snehu patrili k povinnej výbave konca komunizmu a postkomunizmu.

Na záver americká klasika rokov deväťdesiatych – film Ski school

[pro-player width=’755′ height=’350′ type=’video’ image=’https://snowmagazin.relaxmagazin.sk/wp-content/uploads/2011/02/skischool.jpg’]http://www.youtube.com/watch?v=j1oaKKLyC80[/pro-player]

1/1
Zavrieť reklamu