Zimné Korutánsko: Pozorovanie kozorožcov nie je len pre dôchodcov

Vlani sme podnikli cestu s cieľom spoznať Korutánsko. Korutánsko je jedna zo spolkových krajín Rakúska. Leží na juhu krajiny, na hranici s Talianskom. Celé jeho územie pokrývajú vrchy a leží tu aj najvyšší kopec Rakúska – Grossglockner. Je to ideálne miesto pre človeka, ktorý má rád spúšťanie sa dolu kopcom na lyžiach, prípadne drinu pri lezení hore.

Freeridovačka na ľadovci Mölltaler

Mölltaler je jedným z najbližších ľadovcov pri Slovensku. Dostanete sa sem za päť hodín z Bratislavy. Kvôli celoročnej prevádzke je to obľúbené miesto letných a jesenných tréningových kempov.

Na náš príchod pripravili všetko (ako hovoria Francúzi) tip-top. V údolnej stanici si zakúpite permanentku, ktorá platí pre veľmi širokú oblasť, takže sa počas lyžovačky nemusíte nevyhnutne zdržovať iba na jednom mieste. Podzemná dráha vás vyvezie do strediska a odtiaľ sa už rozvetvenou sieťou lanoviek môžete dostať až do výšky 3000 m. n. m. Výška dala vyhliadke názov Erlebniss 3000.

Stredisko nepatrí v Alpách k tým väčším. V porovnaní s ostatnými je skôr menšie, ale o to zábavnejšie. Celkovo sú tu menej strmé zjazdovky, ale zalyžuje si aj veľmi dobrý lyžiar. V letných mesiacoch sem chodia trénovať tímy z celej Európy, Turecka a iných krajín.

Nás mala sprevádzať a naučiť freeridovať miestna inštruktorka lyžovania.

Nikto z prítomných novinárov nepovažoval za potrebné sa učiť lyžovať a išli si svojou cestou objavovať stredisko sami. Zostal som iba ja, tak som si inštruktorku na deň ukradol a začali sme lyžovať v hlbokom snehu. Predchádzajúcu noc našťastie napadol čerstvý prašan. Mať samostatného sprievodcu nie je najlacnejšie, keď chcete zlepšiť techniku, alebo spoznať miesta v stredisku, o ktorých vedia iba miestni a inštruktori, určite sa vám to oplatí. Ak budete mať šťastie ako ja, tak vám inštruktorka svoje lyže požičia. Sú lepšie ako v požičovni.

Ak budete mať ozaj veľké šťastie, ako som mal opäť ja, tak keď ich poriadne oškriete o kameň, až údolím otrasie, slečna sa na vás len usmeje a povie, že má servis zadarmo.

Kadiaľ sa sem dostanete?

Môžete si vybrať z dvoch spôsobov. Cesta trvá približne päť hodín a prejdete okolo 450 kilometrov. Najlepšie spravíte ak z Bratislavy vyrazíte smerom na rakúsky Graz, neskôr miniete Klagenfurt a Villach. Ak chcete ísť priamo na ľadovec Mölltaler, potrebujete sa dostať do mestečka Flattach. Z Villachu je to ešte 70 kilometrov.

Druhá, severná cesta vedie cez Sallzburg, kde odbočíta na diaľnicu A10 vedúcu na juh, ktorá vás dovedie priamo tam.

Dá sa povedať, že vzdialenosť Korutánska po diaľnici je v dosahu Slovenska a oplatí sa sem zájsť aj na predĺžený víkend, 3-4 dni.

Okrem lyží lezenie v ľadoch, bežky a snežnice

Na druhý deň sme vyrazili do prírodnej rezervácie Hohe Tauern. Je to najväčšia prírodná rezervácia v Alpách s rozlohou cez 1800 kilometrov štvorcových. Program znel: lezenie ľadov. Každý sa prirodzene obával a predstavoval si pod lezením niečo iné. Po krátkej inštruktáži a prvých krokoch v mačkách sa začala zábava.

Umelú ľadovú stenu vytvorili tak, aby sme mali k dispozícii všetky úrovne obtiažností. Liezť sa dá počas celej zimy. Užije si to každý. Tip? Váhu držte najmä na nohách. Keď budete visieť na rukách, rýchlo sa unavíte. Ak by ste náhodou stratili koordináciu a spadli nebojte sa. Visíte na udici, to znamená, že lano prechádza hore kladkou a istí vás inštruktor pod vami.

Korutánsko nie je len lozenie po umelých ľadových stenách a lyžovanie, i keď kvôli nemu sem príde asi najviac turistov. Okrem upravených terénov tu nájdete slušnú zbierku skialpinistických destinácii. Sieť značených turistických chodníkov presahuje 1200 kilometrov. Je tu viac ako 80 winterraumov, teda kolíb, ktoré slúžia ako zastávky pred nepriazňou počasia. Tie rakúske majú deky, piecky s pripraveným palivom a podobne. Pri túrach môžete napočítať až 240 trojtisícoviek. Pohorie Hohe Tauern je kolískou horolezectva. Už v roku 1761 zdolali 3 251 metrov vysoký vrchol Ankogel predchodcovia dnešných lezcov.
V prípade nepriaznivého počasia môžete ako alternatívu navštíviť múzeum Nationalparkwelten v Mittersille.  Múzeum otvorili v roku 2006. Multimediálne prezentácie odhaľujú život v prírode alpských hôr, prírodné úkazy, alpské bystriny, ktoré sú v zime zakryté a nedostanete sa tam.

Ak by vám počasie stále nedovoľovalo pobyt na zjazdovkách navštívte kúpele a termálne pramene. V dedinke Bad Kleinkirchheim vyvierajú termálne pramene, ktoré využívali už Rimania pred dvetisíc rokmi. Kúpeľné stredisko odporúčajú lekári na liečenie pooperačných a poúrazových stavov. Neďaleko sa nachádzajú aj kúpele St. Kathrein.

Ubytovanie

Rezervujte si ho dopredu. Najlepšie bude, ak sa najskôr zo Slovenska obrátite na nejakú z miestnych informačných agentúr, ktoré vám obratom vedia zaslať zoznam kontaktov na miestnych súkromníkov, penzióny, hotely podľa zadaných kritérii. Vyberiete si taký, čo vám najlepšie vyhovuje, či už z pohľadu vzdialenosti do strediska alebo ponukou služieb. Z vlastnej skúsenosti vieme, že dobrou alternatívou v pomere cena/výkon sú typické rakúske rodinné penzióny. Stoja 15-25 euro/noc v závislosti na vyťaženosti, raňajkách k dispozícii, či iných službách.

Pozorovanie kozorožcov nie je len pre dôchodcov

V Rakúskej dedinke Heiligenblut sa môžete stretnúť so zaujímavou atrakciou. Ľudí tu lákajú na výlet na snežniciach. Vrcholom snežnicovej túry je pozeranie sa ďalekohľadom na kozorožce, ktoré sú okrem iného odfotené vo všetkých brožúrach a letákoch k tejto oblasti.

Tento bod programu, ktorý sme mali na pláne za asistencie miestneho ochrancu prírody sa mi zdal možno trochu nudný. Z jednej z dolín pod Grossglocknerom sme vyrazili na snežniciach. Ochotná sprievodkyňa nám dala výklad z histórie alpskej dedinky a my sme potom šliapali v snehu do kopca.

Pôvodný plán bol pozorovať kozorožce. Vraj sa na danom mieste stopercentne nachádzajú. Kozorožce zrejme neboli dohodnuté s organizátormi, alebo si vymenili šichtu s kamzíkmi. Pozreli sme aspoň tie. Samozrejme z veľkej vzdialenosti s ďalekohľadmi, ktoré sme nafasovali od sprievodcu. Bol to veľmi pekný pohľad. Celkový dojem z dňa, ktorý sa spočiatku zdal byť zabitý turistikou namiesto lyžovania umocňoval fakt, že som nečakal tak krásnu scenériu.

V dedinke je krásny gotický kostol

Dolina z ktorej sme na turistiku na snežniciach vychádzali sa nachádza pod vrchom Grossglockner. Ide o najvyšší kopec Rakúska s výškou 3798 m.n.m. Je to najväčšia prírodná rezervácia s rozlohou viac ako 1800 kilometrov štvorcových, súčasne najstarší rakúsky národný park. Založili ho v roku 1981. Parkom prechádza veľmi známy horský prechod Grossglocknerstrasse. V zime si ho neužijete, pretože je od októbra do mája zavretý.

Dedinka Heiligenblut je položená asi tak vysoko ako Štrbské pleso. Vychádza sa z nej na túru na Grossglockner a do okolitých dolín. Názov získala podľa legendy o fľaštičke s Kristovou krvou, ktorú prevážal dánsky princ na ceste z Istanbulu domov. Cestou však zahynul pod snehovou lavínou. Na jar našli domorodci na tomto mieste rašiť vetvičku. Fľašku s krvou uložili do kaplnky, na mieste ktorej vyrástol neskorší stredoveký chrám a dedinka Heiligenblut. Obci dominuje gotický kostol z 15. storočia s prekrásnou, typicky alpskou ihlicovitou strechou. V stredoveku bol Heiligenblut jedným z najuctievanejších a najnavštevovanejších pútnych miest v Európe.