Reportáž zo skicrossu RedBull Hutten Rallye

3. februára 2012

Možno si pamätáte na akciu RedBull Hutten Rallye, o ktorej sme písali vlani. Tohto roku sa skicrossu ponad alpské chatky zúčastnil aj Slovák Tomáš Bartalský a medzi profíkmi sa dostal hneď do finále. Pretek je akousi kombináciou zjazdu, super G a obrovského slalomu.

Možno si pamätáte na akciu RedBull Hutten Rallye, o ktorej sme písali vlani. Tohto roku sa skicrossu ponad alpské chatky zúčastnil aj Slovák Tomáš Bartalský. Medzi profíkmi sa dostal hneď do finále. Pretek je akousi kombináciou zjazdu, super G a obrovského slalomu.

Trochu odlišný skicross

Včera v noci som sa vrátil z náročného víkendu v Rakúsku a Nemecku. Vo štvrtok večer som dorazil do St. Antonu, kde sa v piatok konala kvalifikácia úžasného preteku Red Bull Hutten Rallye a v sobotu sa išiel finálový závod. Rozpíšem sa trošku podrobne, keďže išlo o fakt skvelú akciu.

[pro-player width=’755′ height=’350′ type=’video’ image=’https://snowmagazin.relaxmagazin.sk/wp-content/uploads/2012/02/redbull_rally1.jpg’]http://www.youtube.com/watch?v=H0bQ-M-kMJ4&feature=player_embedded[/pro-player]

Tejto akcie som sa zúčastnil po prvý krát. Do kvalifikácie sa prihlásilo asi 190 jazdcov, niektorí však neštartovali. Na kvalifikáciu zvolili organizátori kratšiu verziu trate, ktorá bola dlhá 1 km. Štartovalo sa z malej chatky, v ktorej boli umiestnené dve lavičky, na ktorých sme sedeli s lyžami na nohách. Po štarte nasledoval zoskok do strmého svahu a kilometer dlhá trať. Formát kvalifikácie bol odlišný od skicrossu, štartovalo sa v šesticách a bol vytvorený pavúk. Z každého heatu postupovali 3 jazdci ďalej.

Aké to je prebojovať sa do finále cez tri kolá?

Trať mala zaujímavé sekcie zo všetkých disciplín: zjazd, super-G aj obrák. V jednom úseku sa dokonca išlo do kopca, kde bolo treba sa na vrchole odpichávať. Na trati boli dva skoky, jeden väčší, jeden menší…

Rozlosovanie pavúka bolo náhodné a los mi celkom prial. Z jazdcov som nikoho nepoznal, väčšinou išlo o alpských pretekárov. Vedel som, že ak sa chcem prebojovať do soboty, musím prejsť cez 3 kolá.

[nggallery id=170]

V prvom heate som dorazil do cieľa suverénne na prvom mieste spôsobom štart cieľ. V druhom kole to už nebolo také jednoduché. Tento typ štartu mi vôbec nesedel, o čom som sa presvedčil už v tréningu. Po štarte som bol na tretej priečke, počas trate sa mi podarilo predbehnúť druhého jazdca a túto pozíciu som si udržal až do cieľa.

Z finále kvalifikácie postupovali 4 jazdci do finále. Na štarte som katastroficky zaspal a po štarte som bol na 5. pozícii. Prvú zákrutu som sa tlačil zvnútra, kde došlo ku kontaktu, z čoho vyplynul veľmi škaredý crash dvoch jazdcov. Videl som ako sa mi rútia pod nohy, tak som radšej pribrzdil, aby som sa im vyhol. Predbehol ma však štvrtý jazdec, ktorý nemusel brzdiť. Počas trate som nič nechcel nechať na náhodu, tak som sa opäť prebojoval na tretiu pozíciu a došiel som si pre sobotnú miestenku vo finále.

Štartéra zastúpil poľovník s guľovnicou

V piatok večer pre nás Red Bull pripravil skvelú večeru v kopcoch nad nádherným mestom St. Anton, kam nás vyviezli zaujímavým dopravným prostriedkom. Na večeri boli aj všetci sponzorovaní a pozvaní jazdci z firmy Red Bull. Po večeri sme sa do mesta vracali na sánkach po sánkarskej dráhe, čo bolo celkom zábavné… Potom som padol do postele úplne mŕtvy, keďže som bol na nohách od 5:30…

V sobotu nás čakala dvojnásobne dlhá trať – 2km a prevýšenie 450 metrov. Štartovalo sa bez lyží. Sedeli sme pred chatrčou na lavičkách, z chatky vybehol ujo poľovník s puškou a výstrelom odštartoval celý heat…. Trať bola omnoho rýchlejšia ako predchádzajúci deň, lebo organizátori nemali viac bránok ako v piatok, takže tie čo mali v piatok, museli rozložiť na 2 km dlhú trať.

Musím podotknúť, že niektoré bránky boli spravené z dreva, EKO pretek 🙂

Pribudli skoky, cez štart z prvého dňa sme prelietavali v rýchlosti a v spodnej sekcii pridali výjazd na chatku, z ktorej sa zoskakovalo z výšky asi troch metrov, čo vôbec neprospelo mojím nohám. Na štart sa postavilo 48 jazdcov – 32 z kvalifikácie a 16 pozvaných.

Vlastnou chybou to bolo nakoniec 25. miesto

V tréningu sme mali jedno kolo, ktoré mi celkom stačilo, vzhľadom na dĺžku trate. Vo finále som štartoval v druhom heate. Podarilo sa mi celkom dobre odštartovať, celú trať som bol na tretej pozícii. Nevedel som však aký mám náskok, tak som išiel plné gule. Opäť sa raz ukázalo, že nemám nalyžované, takže mám zlú techniku a z toho pramenia chyby.

Z postupovej pozície som v jednej odklonenej zakrúte padol na vrchnej lyži. Nebol tu žiaden kontakt, bola to čisto moja chyba, ktorú som si dodnes neodpustil, lebo jazdec za mnou bol veľmi ďaleko a predbehol ma, až keď som sa postavil a začal sa odpichávať…

Je to šport, ale podobná chyba sa mi stala druhý krát za dva týždne, tak ako na FIS závode v Čechách… Celý závod bol natáčaný z vrtuľníku, snáď sa mi podarí dostať k záznamu. V tomto preteku som teda skončil na 25.mieste (25-48). S piatkom som spokojný, so sobotu sklamaný… Hneď po finále som sa so svojím bulharským kolegom a “asistentkou” presunul do nemeckého strediska Urach, kde sa konal v nedeľu FIS závod.

V nedelu som však mal už obrovské bolesti nôh a nezabrali ani dve tabletky. Zvažoval som vôbec štart, nakoniec som však do kvalifikácie nastúpil. Nakoniec z toho bolo 39.miesto a na postup mi chýbalo 0,7s. Vzhľadom na to, že zrušili Európsky pohár vo Francúzsku, všetky tími prišli do Urachu, kde štartovalo až 70 mužov…

Domov sme to mali 950km, takže počas víkendu sme najazdili takmer 2000 km… Nové auto dostáva zabrať 🙂

1/1
Zavrieť reklamu